Rok 2012

Ahojte, ani sme sa nenazdali a už tu máme nový rok, už 2013-ty. Hneď na začiatok by som sa chcel všetkým poďakovať za pomoc pri zrušení konca sveta, veď keby skutočne nastal tak by sme tu už
zrejme neboli. Poďme si ale pekne po poriadku skúsiť zrekapitulovať to všetko čo sa mi minulý rok udialo.

   Zobudil som sa 1.1.2012 niekde v Bratislave, napil som sa, tuším že mal som strašné suchoty, ako to už býva zvykom. Ale STOP! Myslím že Vám to nebudem až tak dopodrobna opisovať.
Takže zima záhadne rýchlo ubehla a prišla jar.

Objavil som zopár zaujímavých miest na fotenie krajiniek, a vlastne objavil som v sebe krajinkára. V tom období ma to úplne pohltilo, každé poobedie, často aj rána som trávil objavovaním tých najopustenejších miest. Boli aj také dni kedy som foťák ani z tašky nevybral, proste nebolo to ono, nebolo to správne svetlo, alebo len nebolo čo fotiť.

Vzniklo niekoľko možno dobrých záberov, každá jedna fotka má svoj príbeh, tým sú pre mňa vzácne aj menej dobré fotky. Ale časom všetko čo bolo zelené ožltlo, stalo sa fádnym, ale ja som aj napriek tomu neprestával dúfať a pokračoval som v objavovaní.

Prišlo obdobie búrok, a pre blesky som bol úplný blázon, veľa sa mi ich nepodarilo zachytiť, pretože búrka šla vždy iným smerom alebo som ju nestihol. Vždy som sa snažil mať v zábere nie len blesk samotný, ale aj krajinu ktorú práve čaká búrka.

Plánoval som toto zapálenie prežiť aj počas jesene, ale žiaľ sa mi to nepodarilo. Minulé leto bolo skutočne horúce, miestami mi teplomer v aute ukazoval aj 38°C. Iba šialenec sa môže v takej horúčave vybrať do Prahy, ale aj tento výlet som zvládol. Medzi najnezabudnutelnejšie zážitky leta patria určite Podhájskafest, Ripfest, a vlastne každá chvíľa keď som mal úsmev na tvári.

Koncom leta som sa zúčastnil fotoworkshopu v Dudinciach, kde som bližšie spoznal zopár úžasných ľudí a ich fanušíkom som dodnes. Poslednú augustovú noc som absolvoval nočný výstup v neďalekých horách. Nečakal som že tam niekoho o takom čase stretneme ale opak bol pravdou. Jedna rodinka spala na geodetickej veži na úplnom vrchole. A tak sme sa spolu kochali v tej kráse ktorú Vám fotkami ešte nedokážem sprostredkovať.

V septembri ma napadla v mojom veku šialená myšlienka s piercingom, netrvalo dlho a už som mal dieru v papuľke. Myslel som si že jeseň bude mať pomalší priebeh ale žiaľ som sa musel sklamať, ubehla neskutočne rýchlo a to všetko ešte umocnilo rýchle skracovanie dní, po tme sa moc fotiť nedá. Ale ako kompenzáciu som dostal možnosť stráviť jeden víkend v Budapešti, meste môjmu srdcu tak blízkom. Od piatka až do nedele sme sa motkali po meste a spoznávali všetky tie miesta čo som doteraz mohol vidieť len v telke.

Po príchode domov som sa musel zas aklimatizovať do dedinského prostredia čo je pre mňa vždy ťažké. To už bol vlastne október, v telkách už dávno bežali vianoce a ja som predal svoje milované autíčko.

 V Želiezovciach otvorili Witch club, na otváracej párty som nesmel chýbať, a ako vždy sklamaný odísť radšej domov spať.  Po celý rok som navštevoval kurz tvorivej fotografie, v decembri sme mali aj otvorenie spoločnej minivýstavy v jednom podniku. Vianoce boli ako vždy nudné, silvester stresujúci a nový rok mi ukázal ako velmi ma vie bolieť hlava.
 Toto bolo fakt stručné zhrnutie toho čo sa udialo, medzitým som ešte samozrejme chodil do práce. v konečnom dôsledku starý rok nebol až tak zlý, bol taký neutrálny, skôr som len tak prežíval s nádejou že sa niečo stane a zrazu bude výnimočný. Ale tak vždy je lepšie mať neutrálny rok ako vyslovene zlý rok. Aj keď nenastal koniec sveta, mohlo by aspoň nastať nové, krajšie obdobie, nie len v mojom živote ale na celej zemi. Dúfam že sa veci pohnú dobrým smerom, veď už aj to je zázrak že na babetu predsa nebude treba spoznávaciu značku. Takýchto dobrých správ by mohlo byť aj viac, stačí na každý deň jedna a hneď by bol svet krajší.

Prajem Vám krásny nový rok, plný šťastia, lásky, peňazí, dobrých ľudí, hudby, rýb, downhillu, fotiek, pekného počasia, úspechov v práci a v škole a hlavne dobrých medziľudských vzťahov.

Attilka ;)