Ahojte!
Minulý týždeň sa so mnou stala úžasná vec! Konečne som sa dočkal inzerátu na mnou vytúžený objektív Tokina 11-16 f2.8. A tak som neváhal a hneď v pondelok po práci šiel za chlapíkom čo ho predával. Našťastie kúpa prebehla v poriadku a od tej chvíle môj foťák už dokáže vnímať svet aj širokouhlo. Preto ma napadlo že cez víkend by s ním bolo dobré niekam ísť, poskúšať, pofotiť a zhodnotiť.
Ako obvykle sme skončili v neďalekom Börzsöny-i. A že kto sme my? Tentokrát sme boli traja, ja, Syky a Cherry. V sobotu ráno po ťažkom vstávaní sme sa pozbierali a namierili si to pre mňa dosť neobvyklou trasou cez Vyškovce priamo do obce Kemence. Pred niekoľkými rokmi sme tu už so Sykym boli, ale vtedy ešte na bicykloch, o tomto našom počine Vám ešte neskôr ukážem aj dôkaz. Takže, zaparkovali sme čo najďalej od dediny a zároveň čo najbližšie k horám a vybrali sa svižným krokom po zelenej značke ako kedysi, veď história sa rada opakuje. Takže ideme po zelenej, po zenelej, stúpame po zelenej, odbáčame zo zelenej na inú zelenú až sa nakoniec dostávame na Miklós tető. Tu moje rozprávanie preruším, pretože bez fotiek to nie je ono, zapínam teda foťák.
Ideme, ideme, ideme!
Ešte stále ideme, ako pravý gentlemani púšťame dámu dopredu, aby nám robila stopu v snehu.
Som očarený svojim objektívom, na 11mm je to fakt divočina.
Keď už nohy nestačia tak treba zapojiť aj ruky, ale do snehu?!
Pravidelnosť stôp svedčí o zvláštnom spôsobe vybíjania nadbytočnej energie.
Ak je v čaji málo cukru, nasypte si do neho sneh! Sladší nebude, ale bude ho viac!
Výhľad z Miklós tető.
Na Miklós tető je aj Geocaching krabička, pred štyrmi rokmi keď sme tu boli so Sykym sme ju už našli. Tentokrát to už teda išlo ľahko aj bez GPS.
Náš log z 19.4.2009 je neklamným dôkazom toho že sa páchateľ vždy vráti na miesto činu.
Úprimné pohľady,aneb čumíš jak vyoraná myš.
Ale my ideme ďalej, opúšťame Miki horu, a snažíme sa vrátiť na pôvodnú zelenú značku.
Občas sa dostaneme aj na otvorenejšie miesta kde sa môžme kochať nevšedným zimným výhľadom.
Využívame krátku pauzu na doplnenie energie Horalkou a Milou.
Fotograf potrebuje vždy taký objektív aký práve nemá so sebou. Koruna stromu bola pokrytá ľadom ktorý sa krásne trblietal v slnečnom počasí, lenže bola ďaleko.
Syky, kráľ hôr a jeho trón.
Asi jedna z naj fotiek tohoto výletu. V tomto bode opúšťame zelenú značku a v nádeji návratu do civilizácie sa spúšťame po hrebeni späť do doliny.
Cestou sa v nás prebúdzajú huligáni snažiaci sa spustiť lavínu.
A toto je posledná! Mala to byť fotka zurčiaceho horského potôčika, lenže potôčik nedošiel na fotenie, nevedeli sme ho zaplatiť.
Na mapke si môžete pozrieť kade sme to vlastne šli, vyznačil som to žltou farbou. Na prejdenú vzdialenosť sa ma budete pýtať zbytočne, netuším koľko to mohlo byť ale bolo to tak akurát. Stáva sa už zvykom že na záver vždy skončíme v Honey-čku, a ani tentoraz to nebolo inak. Pochutnali sme si na rôznych gyros špecialitách. Snáď sa mi už raz podarí aj Vás nabudiť na podobné akcie!
Attilka ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára