Zas po dlhej dobe niečo začínam písať, ono je ťažké podeliť sa so zážitkami keď ich človek žiadne nemá. A práve preto blogujem dosť nariedko, no dúfam že sa to s príchodom jari zmení.
Tentokrát by som Vám chcel priblížiť príbeh jednej piatkovej noci, bude to čisto len výplod mojej fantázie a preto si prosím nespájajte postavy tohto príbehu so žiadnymi reálnymi osobami!
Celé sa zo začalo v nedeľu 24.3.2013, ležal som v posteli a ako každú noc pred úplným opustením reality som čekoval fejsbučik cez mobilček. A tu zrazu správa od môjho kamaráta, nazvime ho Sebko, či by som nešiel na koncert jeho kapely do Levíc. Odpísal som mu síce až na druhý deň, ale už len fakt že sa cez víkend so mnou niečo zaujímavé udeje vo mne udržiaval život počas celého ťažkého, pracovného týždňa. Sebko mi ešte pošepkal jednu veľmi zaujímavú pikošku, že na koncertík vraj príde aj naša spoločná kamarátka, v tomto príbehu sa bude volať Welin, aby som neprezrádzal jej skutočné meno. A tak dni plynuli, po kliknutí na udalosť na FB som sledoval že kto príde a kto možno, objavoval známe tváre a uisťoval som sa v tom že sa na otázku či prídem alebo nie nesmiem oficiálne vyjadriť.
No, ale piatok prišiel ako prívalová vlna do Vyškoviec a ja som už štartoval k môjmu bratovi a jeho priateľke do Levíc. Potrebovali totiž odbornú pomoc pri kúpe vysávača, mobilu a vodky. Hlavne v tom poslednom začínam byť poslednú dobu veľký odborník aj keď neviem či by som sa práve tým mal chváliť. Takže, Planeo, Nay, Planeo, Hypernova a už sme späť na byte, vysávame, skúmame nový mobil a otvárame fľašu. S touto časťou rodiny pijem prvý krát, asi aj preto lebo dnes domov šoférovať nemusím, spím tu! Byť na jednu noc levičanom predsa nemôže byť až také zlé a keď ma nikto nezbije ani neznásilní tak sa možno dožijem aj rána.
No, ale vráťme sa k môjmu príbehu!
Pijeme na byte, svet naberá divné farby, čas plynie rýchlo a získavam zvláštnu schopnosť zakrivovať priestor. Bolo to jasným znamením vyraziť do mesta. Lúčim sa s bratovcami, dostávam kľúče od bytu a pomalým tempom ma nohy vedú do klubu. Vlastne ten klub kam som tom mal namierené nebol ani tak v meste, ale pre mňa chlapca z dediny je mesto všetko kde nie lúka alebo les. A už som tu! Cestou som trošku vytriezvel a snažím sa tváriť inteligentne pri platení vstupného. Ehm, platenie vstupného. Vstupné platím dievčine s tak krásnym menom, volá sa Annamária a už ju zopár rokov poznám. Za tie roky sa dosť zmenila, samozrejme všetky zmeny nastali len pozitívnym smerom a tak som veľmi rád že ju vidím. Vchádzam dnu, idem rovno k pultu. Nie nie, nie k barovému, k mixážnemu. Zvučí malý Maťo, ďalší starý kamarát a s ním sa potom vyberáme smerom k pultu barovému, nalieva mi čo len chcem, a vlastne mi nič viac v tej chvíli ani netreba ku šťastiu. S pohármi v ruke však zahliadnem najväčšiu hviezdu večera, Sebka. Neskrývame nadšenie z nášho stretnutia a tešíme sa spolu. On však dnes nepije, ešte je malý, dúfam že už čoskoro narastie, a že to stihne ešte predtým ako ja budem veľký. Tak ho aspoň mentálne pripravujem na koncert, ešte som ho nepočul síce spievať naživo ale na nete spieval fajn. Prvá kapela dohráva, nastupujú Sebkovci, teda kapela Revolt. Zvučia sa, trvá to len chvíľku, alebo možno len ja mám pomýlené vnímanie času. Konečne začínajú, znie to fajn, ľudia sa bavia ako vo filmoch, je to párty jak má byť. Len ja sedím na lavičke a popíjam, veď ja som už starý na to aby som sa bavil. Pozerám smerom ku vchodu z hmly sa vynárajú rôzne postavy. Niektoré sú veľké že ledva cez dvere prejdu či už na šírku alebo na dĺžku a iné sú celkom malé, skoro tak malé ako ja. A v tom, pomedzi tie malé postavy zahliadnem jednu známu, došla Welin, a po chvíľke už cupitá smerom ku mne. Po krátkom zvítaní nasleduje už notoricky známa otázka, či pijem, prikývol som a už utekáme k baru. Pri bare mrte veľa ľudí a nepomáha ani to že sa s Majou z poza baru poznám. Na prvý krát nám to žiaľ nevychádza, preto získaný voľný čas využívam na spoznávanie fejsbukových osobností. Spoznávam zaujímavého človeka, ktorého meno zas len nebudem prezrádzať, nazvime ho preto Adam. Zapamätajte si ho, neskôr ešte bude jedným z hlavných hrdinov večera. Bar sa už medzičasom uvoľnil, Maja nám nalieva a my si nevieme naše fotky vynachváliť. No dobre, to chválenie funguje iba jedným smerom ale sľubujem že v budúcnosti urobím všetko preto aby to bolo obojstranné. V tej chvíli už však Sebkovci končia na pódiu a my dostávame chuť odfotiť sa s touto malou vychádzajúcou hviezdou. A už keď sa ten mobil podarilo vyloviť z kabelky tak využívame situáciu a fotíme sa aj v iných kombináciách.
Na tejto fotke môžte vidieť mňa, Welinku, Sebka a tajomnú blondínu.
Toto som ja s Annamáriou, jej úsmev zachraňuje fotku. Ja na nej vyzerám hrozne, no ale to nie je podstatné pretože ja na fotkách viem vyzerať všelijako.
Tu by som chcel pochváliť dokonalú kompozíciu všetkých prvkov, nôh a dlaždíc. Na ľavo môžete vidieť moje, napravo Welinine a v strede neviem koho topánky. Samozrejme autorom fotiek je Welin a za ich poskytnutie na účely môjho blogu jej ďakujem.
Túto som ešte cvakol mobilom. Asi ste si všimli že je otočená o 90°, no v čase keď som ju fotil som svet skutočne vnímal takto.
Pauza mi pomohla, mohol som pokračovať a dojsť do svojho cieľa. Zobúdzanie, zabíjačku, sobotu a podobné veci nebudem podrobnejšie rozoberať, aj keď všetky tieto udalosti stáli bezpochýb za to.
Ešte raz by som sa chcel poďakovať všetkým svojim imaginárnym priateľom a známym ktorý sa podieľali na tom aby bol piatok dokonalý. Bolo mi s vami neskutočne dobre a som rád že som vás, nanovospoznaných, spoznal.
Zároveň by som ešte chcel dodať že všetky osoby a miesta tohto príbehu boli vymyslené a že všetky podobnosti so skutočnými osobami alebo miestami sú čisto len vecou náhody.
Dajte mi lajk ak som Vás neunudil k smrti!
Attilka ;)
