...tak som si pokojne sedel jednu daždivú nedeľu a premýšľal, o čom by som mohol písať môj blog ktorý už dlhšiu dobu spal letným spánkom. Neviem či ste si všimli ale cez leto sa nedá písať blog. Jednak na to nie je čas a jedna by ho aj tak nemal kto čítať.
Všetci sa motkajú po svete, skáču na festivaloch, opíjajú sa teplým pivom a robia tisíce fotiek. Cez leto musí vzniknúť neskutočné množstvo fotiek. Dobrých, zlých, vtipných, náhodných. Ale len málo z nich stojí skutočne za to, len málo má v sebe niečo čo nemá žiadna iná. Takže všetci si teraz zoberte svoje aparáty, tj. mobily, foťáky a notebooky a pozrite sa čo ste nafotili! Ja ako tak pozerám na monitor, vidím fotky ktoré obvykle vznikli na mojich potulkách svetom (Svodov a okolie do 100km). Sú to fotky ktoré som fotil len tak bez cieľa, len preto lebo sa mi to čo som videl zdalo pekné, neobvyklé alebo to práve sedelo do môjho pochodu divných myšlienok. Len tak ležia na disku a čakajú na svoj deň, možno príde už zajtra ale možno nepríde nikdy. Možno mi padne notebook a stratia sa, možno udrie blesk a prídem o ne. No ja sa obávam že mi to ani nebude vadiť, ved keď som ich fotil ma urobili šťastnými a teraz už môžu upadnúť do zabudnutia, už ich nechcem. Ale každá minca má aj druhú stranu, v tomto prípade sú to spomienky ktoré sa ku každej jednej fotke viažu. No ale poďme si teda názorne ukázať na konkrétnych prípadoch aké posolstvo a odkaz môžu fotky v sebe niesť.
Takže, fotky môžu byť:
Zvláštne,
Prázdne,
Vtipné,
Krásne,
Všedné,
Nežné,
Bežné,
Hriešne,
Smiešne,
Teraz sme si vysvetlili to, čo môže pochopiť každý okamžite ako sa pozrie na obrázok. Prvý dojem je to najdôležitejšie na fotke. Ak na prvý krát nezaujme, zrak sa odvráti, myš preklikne a fotka ktorou ste chceli svetu ukázať čo vo vás je navždy upadne do zabudnutia. Je mnoho spôsobov ako tomu zabrániť ako napr. nevšednou kompozíciou (porúšanie pravidiel je na to ideálna cesta), nevšednou farebnosťou (je super vyvinúť si vlastný štýl farieb), alebo obsahom ktorý už na prvý pohľad zaujme (dievčatá majú v tomto smere výhodu pri autoportrétoch, len by sa mali trošku odhaliť pretože ja to robím asi zbytočne). Ale pre autora nie len to je dôležité čo môže vidieť každý, autor vo svojej fotke vidí svoje dieťa, či už je staré 1/250 sekundy alebo 30 sekúnd, stále je jeho, on rozhodne či bude žiť a čo bude jeho osud. Pre mňa, ak sa smiem nazvať autorom, je veľmi dôležité aj miesto kde sa to moje dieťatko narodilo. Mne nie je jedno či záber vznikol doma v obývačke alebo v strede čerstvo pohnojeného poľa ráno o piatej.
Miesto a cesta k nemu sú pre mňa kľúčové!
Ukážem Vám niekoľko miest a ciest aby ste boli v obraze(zábere).
Prvé miesto, prvá cesta.
Táto fotka vznikla na Keťských rybníkoch, kde je samozrejme vstup prísne zakázaný, ale čo človek nespraví pre fotku. Cesta bola, ako inak Babettkou ešte v roku 2012.
Miesto druhé.
Je to možno neuveriteľné, ale táto fotka vznikla na našom obľúbenom želiezovskom Lidl parkovisku. Stačilo počkať kým sa zotmie, Lidl zatvorí a zvedavci odídu. Bol som vtedy nesmierne smutný pretože som čakal na svojich kamarátov a mali sme ísť von.
Tretie miesto.
Nevedel som spať. Nestáva sa mi to často, ale občas s tým mám problém a keď sa mi to stane cez víkend tak z toho vždy vznikne nejaká šialenosť. Ani tentokrát tomu nebolo inak. 4:49 a ja som už s foťákom a statívom pripravený na desaťsekundovú expozíciu niekde medzi Sazdicami a Vyškovcami nad Ipľom. A babettka odparkovaná v jarku. Pamätám sa ako som asi hodinu čakal na východ slnka a neďaleké pole hnojili čerstvou, voňavou močovkou.
Štvrtá. (v nose si šprtá)
5:53 31.8.2012 Ja, Syky a neznáma rodinka na rozhliadni na vrchu v neďalekom pohorí.
Túto story ste už asi počuli všetci, ale aj tak na to miesto a čas nedám dopustiť.
Päť.
Naháňali Vás už cigáni pri fotení? Mňa áno!
Rozina, opustený majer a kopa indiánov ktorým sa asi zapáčil môj hliníkový statív. (alebo železná Babettka?) No neviem, cvak. cvak a padám odtiaľ, už boli na dohod kameňom a to som nemohol riskovať.
Šestka.
17-ty február, mrazivá noc. Ja sa túlam po meste a hľadám niečo čo by bolo hodné fotky. A zrazu vidím podprsenku v snehu, aká bežná vec, jediné čo je na nej zaujímavé je farba. Tak krásne kontrastná so snehom. Zaslúži si fotku.
Sedem.
Môj obľúbený výjazd. 18.3.2012 ráno mrzne a ja celý zapálený po fotení vyrážam na Babettke do neďalekej pahorkatiny odloviť si svoj východ slnka. Cestou ešte vidím opité ksichty ktoré neistým krokom smerujú neviem kam z našej krásnej želiezovskej Mamby. Vtedy ešte Mamby. Ja nemám rukavice, z Babettkinho first aid kit-u vyťahujem benzínovo-olejovú handričku ktorou som pred pár dňami čistil karburátor a sviečku, obtáčam si ju okolo pravej ruky(plyn) a ľavú schovávam do vrecka. Boli to krásne časy.
8.
Podobné miesto ako predchádzajúce, akurát s tým rozdielov že v roku 2013 prišla jar troška neskôr. A s ňou aj povodeň na Ipľi. Takže opäť miestna pahorkatina, Babettka a Kubáňovo.
Zima bola riadna, hlavne na kolená.
9.
V Kubáňove ostaneme.
1.5.2012. Už o tri dni budem mať 23 rokov, vtáčiky spievajú, rosa umýva zablatené kolesá mojej lásky na dvoch kolesách a slnko vychádza spoza hôr. Nie je zima, nie je sa kam ponáhľať, iba ja, ona, a fotky.
10. Na záver jedna z takých novších. 4.9.2013 20:35. Fakt vážne 20:35? Začiatok jesene, po fajronte s mojou v poradí druhou láskou. Pri tomto zábere výnimočne nejde o miesto ani čas, ide iba o cestu nikam. Možno za slnkom, možno za šťastím, a možno za večerou, pravdu viem len ja.
Všakže je dôležité kde vaša fotka vznikla? Teraz sa pozrite na svoje zariadenia a zhodnoťte svoje miesta! Že žiadne nemáte? Nevadí, dobrá fotka môže vzniknúť hocikde, za hocijakého svetla, aj potme. Pojem "dobrá fotka" je tak subjektívny že pre 12 ročnú dievčinku má oveľa väčšiu hodnotu jej zrkadlový autoportrét ako záber, ktorý krajinkára stál takmer život. Nemôžete nikomu povedať že fotí zle, ona fotí dobre, pre seba. Ak ju chváli aj jeho okolie tak sú len dve možnosti, buď je skutočne dobrá, alebo tí ľudia čo ju chvália nemajú vkus. Aký máte Vy vkus? Máte ho vôbec? Či už fotíte umenie ktorému nikto nerozumie, alebo superfantastické krajinky, máte vkus! A je len a len Váš, za to Vy nemôžete že svetu to je jedno, že nerozumie, alebo že nechce rozumieť.
Nikto nikdy Vašim fotkám nebude rozumieť tak ako Vy, počúvajte čo hovoria, veď nevznikli náhodou, nie je to náhodná skupinka zblúdilých pixelov.
Pssst!
Nech sa dostanú k slovu.
