Mojich skoro 30 kilometrov

Dnes ráno som sa zobudil na to že mi slnko svieti do izby. Ráno bolo hneď krajšie a ja som už rozmýšľal nad svojim ďalším programom na tento deň. Skontroloval som vonkajšiu teplotu a bolo mi jasné že dnes po dlhej dobe sadnem na bicykel. Vybavil som doma nejaké veci, opravil som zvonček, najedol som sa vyprážaného králika-chudáčika a o 13:00 som vyrážal. Nemal som chuť ponáhľať sa, skôr som si chcel užiť pekného bezveterného a pomerne teplého počasia vonku na čerstvom vzduchu. Vybral som si svoju obľúbenú trasu, ktorá má 28,5km a vedie cez Želiezovce, Jarok, Šalov, Malé Ludince a Hronovce. Túto trasu som zvykol cez leto absolvovať tak za hodinku.

Prvé kilometre prešli rýchlo a ja už som stál úplne spotený na moste v Želiezovciach, bolo mi jasné že musím trocha ubrať z tempa lebo ináč budem čoskoro doma. Neprešiel som ani 3 kilometre a už som zas stál pretože mi zvonil mobil. Vybavil som hovor, urobil dve fotky mobilom a šiel ďalej.

 Na takéto výpravy kde je veľmi dôležitá celková hmotnosť mňa a mojej výbavy si asi budem musieť kúpiť nejaký malý kompaktík, mám už aj niečo vyhliadnuté ale zrejme sa zas ulakomím a kúpim miesto toho objektív k zrkadlovke. Je to začarovaný kruh z ktorého niet úniku. Po pár minútach prichádzam k ďalšiemu mostu, tentokrát cez umelý kanál ktorý sa volá Perec.

 Áno je to umelý kanál postavený zrejme kvôli odvodneniu dediniek pod Ipeľskou pahorkatinou a v minulosti dodával energiu mlynom ktoré boli na tomto toku vybudované. Táto riečka je špeciálna v tom že sa križuje s inými, prirodzenými riečkami a to s Podlužiankou v Leviciach a Sikenicou pri Hontianskej Vrbici. Vodohospodárska stavba umožňujúca križovanie dvoch tokov sa nazýva zhybka. No, stojím na tom moste, pojedám vlaňajšie zvyšky hroznového cukru čo som našiel v ruksaku a s úsmevom na tvári hľadím na to miesto odkiaľ som statívom vylovoval prilbu z vody keď sa mi zvalila babeta a prilba sa vykotúľala z košíka rovno do vody. Natiahol som si rukavice a pustil som sa do tzv. Mária kopca, do polovice sa mi aj chcelo šlapať ale nakoniec som to vzdal a vytlačil som ho, veď sa nechcem príliš spotiť aby mi nebola zima. Po "výstupe" som si všimol že na pravej strane vedľa cesty lesníci ťažia drevo a keď som bol úplne hore tak sa mi naskytol výhľad aj na Šándor majer. Kedysi určite prekvitajúce miesto najmä vďaka poľnohospodárstvu, vinohradníctvu a pestovaniu ovocia je dnes len hromádka polozbúraných domov z pomedzi ktorých sem-tam vykúka zopár dymiacich komínov. Ja pokračujem na svojej ceste, rovno do obce s nie najlepšou povesťou, do Šalova.

 Hneď po vstupe do dedinky odbáčam doľava, do prudkého kopca odkiaľ sa mi naskytá perfektný výhľad na okolie. Postupujem ďalej, všade sú len vinohradnícke domčeky a tabule so zákazom vstupu, ja idem k tomu poslednému, kedysi určite významnému, pretože má zvláštnu bránu a vo dvore je pre mňa neidentifikovateľný stroj, zrejme na spracovanie hrozna.

Spúšťam sa dole do spodnej časti dediny, vietor vo vlasoch a kopa nechápavých pohľadov smerujúcich na mňa ma uisťuje v tom že nesmiem spomaliť.V Šalove majú skutočne majestátny kostol, ktorý ma úplne fascinoval. Na to že je to zabudnutá dedinka takmer na konci sveta má kostol s rozmermi za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani väčšie mestečko. Túto fotku už robím tak že ma sleduje asi 15 mladých futbalistov z klubu FC Šalov a myslím že si brúsia zuby na môj mobil alebo možno aj bicykel. Radšej zdrhám, táto spodná časť dediny je velmi nebezpečná, už tu po mne aj kamene hádzali a ja fakt nemám chuť na žiadne konflikty.

Prudké klesanie na konci obce vo mne zapaluje závoďáka a až do Malých Ludiniec idem dosť slušným tempom. Tam opäť zastavujem na moste cez Perec, pauzujem, spomínam na leto keď som blúdil po viniciach nad dedinou a bál sa údajného medveďa ktorý vtedy vystrájal na okolí.

Znova som na rovine, už ma na mojej ceste žiadne kopce nečakajú a tak mi nič iné ako zmieriť sa s nudným postupovaním ďalej neostáva. Ďalšia zastávka je na moste v Hronovciach, na mieste kde sme sa počas jesenného minisplavu vyloďovali.

Počas prejazdu cez Hronovce som neododlal zastaviť a pozrieť si nie tak dávno vybudované námestíčko. Vždy ma fascinovalo prostredie ktoré tam vytvorili. Kým v Želiezovciach idú cestou betónu, tu je to celkom prírodné. Bol som aj na umelom ostrovčeku v strede jazierka. bol by som rád ak by sa takýmto smerom uberali aj rekonštrukcie verejných priestorov v iných obciach a mestách. Pamätám sa keď bol v Hronovciach utcabál a ja som sa tam bol o polnoci pozrieť na babete v tričku a kraťasoch, minulé leto bolo skutočne horúce.

Zas len prekonávam nezaujímavé územie, dlhú rovnú cestu lemovanú orechmi. V Želiezovciach sa zastavujem v Lidli, len tak pozrieť že čo majú nové. Napadlo ma, keďže boli len tri hodiny že by som mohol skočiť na mestský úrad vybaviť si rybársky lístok, tak som tam šiel, zaplatil 7€ a urobil ešte jednu poslednú fotku.

Nečakal som že tak skoro prídem domov, nejak som to rýchlo obehal, ale začalo mrholiť a jazdiť s mokrou tvárou nie je nič príjemné. Nabudúce si asi dám nejaký väčší okruh iným smerom a možno to nebude iba po ceste. Dúfam že sa Vám páčil tento môj výlet a budem len rád ak sa aj Vy vyberiete na svoju mini výpravu a spoznáte svoje okolie ktoré je plné krásnych miest. V každom prípade môžem zodpovedne vyhlásiť že mi bolo na bicykli asi stokrát lepšie ako doma pred Facebookom.Vyskúšajte to!

Attilka ;)